Dlhodobé šikanovanie môže na psychike, najmä u detí, zanechať trvalé stopy. Všímajte si preto varovné signály, ktoré napovedajú, či sa tento problém netýka aj vášho potomka.

Kedy možno hovoriť o šikane?

Šikana je istý vzor konfliktného správania sa jedného, prípadne viacerých jedincov, voči inému, zväčša slabšiemu jedincovi, spravidla rovesníkovi, s cieľom zosmiešniť ho a ponížiť. Častokrát dochádza k psychickej, ale i fyzickej ujme obete, narastá v nej strach a znižuje sa sebavedomie. Tento jav, žiaľ, badať najmä na školách, a to už dokonca v najnižších ročníkoch. Práve fakt, že sa jedná o konflikty medzi deťmi, mnohokrát situáciu zľahčuje a dospelí preto takýto problém neraz bagatelizujú. Je však potrebné si uvedomiť, že dlhodobé šikanovanie môže zanechať na psychike dieťaťa vážne stopy a ohroziť tak vývoj jeho osobnosti. Odhaliť šikanu ale nie je vždy jednoduché. Treba byť preto mimoriadne obozretný a sledovať správanie svojho dieťaťa. Ak pozorujete, že sa váš malý školák prejavuje nezvyčajne a začína sa vymykať normám svojho bežného správania sa, zbystrite pozornosť a pokúste sa mu citlivo načúvať.

Ako spoznať, že je dieťa šikované?

Šikanované dieťa môže byť vystavené rôznym atakom svojich rovesníkov. Častým prejavom šikany je napríklad verejné zosmiešňovanie pre určitú odlišnosť dieťaťa (výzorovú, etnickú, či zdravotný hendikep) a následné ponižovanie. Dieťa preto začína byť extrémne utiahnuté do seba, prestáva komunikovať s okolím, nemá záujem stretávať sa s kamarátmi a pôsobí ustráchane. Pred odchodom do školy býva plačlivé, pridružujú sa žalúdočné problémy plynúce z nervozity, prípadne ich dieťa simuluje, aby sa vyučovaniu vyhlo.

Opačným protipólom správania je zvýšená agresivita a popudlivosť dieťaťa. Dieťa, ktorému je v škole ubližované, má tendenciu samo ubližovať, k čomu ho motivuje akýsi pocit krivdy, hnevu a pomsty. Dieťa mnohokrát o svojom probléme nedokáže samo rozprávať, preto si svoju zlosť vybíja na mladšom súrodencovi či domácom zvieratku. Takéto správanie môžeme označiť za tiché volanie o pomoc. Signálom, že je vášmu dieťaťu ubližované, môže byť napríklad aj to, že býva veľmi hladné. Šikanovaným školákom totiž častokrát ich agresor kradne desiate, olovranty či lístky na obed.

Neváhajte a situáciu čo najskôr riešte

Ak máte relevantné podozrenie, že sa vaše dieťa stalo obeťou šikany, nestrácajte čas a situáciu riešte. Prvotným krokom by malo byť zistenie, kto je pôvodca šikany. Pokiaľ malého vinníka poznáte, pokúste sa mu dohovoriť, prípadne sa skontaktujte s jeho rodičmi a o celej veci sa porozprávajte. Uvedomelý rodič situáciu zväčša pochopí a bezodkladne sa ju pokúsi napraviť. Nie všetci rodičia však prijímajú negatívne správy na adresu svojich detí, preto ak so zmierlivým dialógom nepochodíte, obráťte sa na vedenie školy, aby vec vyriešilo v rámci svojich kompetencií. Rovnaký postup zvoľte i v prípade, že sa vám agresora nepodarilo odhaliť, pretože vaše dieťa zo strachu mlčí a nechce prezradiť meno svojho trýzniteľa.

Ak sa ani po oznámení šikany pedagógom nič nezmení, postúpte vec na vyššiu inštitúciu, do ktorej správy daná škola spadá. Ak by problematické správanie voči vášmu dieťaťu naďalej neustupovalo, prípadne by sa samo dieťa nedokázalo so situáciou vyrovnať, zvážte jeho preradenie do inej školy. Rozhodne nič nepokazíte ani návštevou detského psychológa, ktorý môže vášmu dieťaťu pomôcť nájsť stratené sebavedomie a opätovnú dôveru v detský kolektív.