Čoskoro nadíde veľký „deň D“ a vaše malé dieťaťko pôjde prvýkrát do škôlky. Ak aj vás zaplavujú obavy, ako bude táto zmena vo vašej rodine prebiehať, prečítajte si naše cenné rady, s ktorými sa vám bude do škôlky odchádzať veselším krokom.

Strašiak menom škôlka

Ani ste si nestihli všimnúť ako a prišlo to. Z vášho malého pokladu vyrástol trojročný „veľkáč“ a nadišiel čas, aby jeho malé nožičky prekročili brány škôlky. Tejto etapy detského života sa mnoho rodičov, ale aj samotných detí, prirodzene obáva. Ako bude dieťa reagovať? Zvykne si na nové prostredie a kolektív iných detí? Tieto a mnohé iné otázky víria v hlave pred nástupom do škôlky nejednému rodičovi. A je to pochopiteľné. Škôlka znamená odlúčenie. Doteraz ste s dieťaťom trávili všetok čas iba vy, vytvorilo sa medzi vami silné, ťažko oddeliteľné puto a zrazu sa to má zmeniť. Vo veku troch rokov je už však dieťa (aj napriek prvotným adaptačným signálom) psychicky i fyzicky pripravené. Socializovanie je v tomto veku priam nevyhnutnou súčasťou jeho ďalšieho zdravého vývinu.

Psychická príprava – základ úspechu

Každé dieťa je však iné. Kým jedno sa do škôlky vyslovene teší a nadšenie ho neopúšťa ani po nástupe, pre iné môže táto nová situácia predstavovať stres a úzkosť. Škôlka totiž so sebou prináša veľké zmeny – dieťa si musí privyknúť na nový denný režim, rešpektovať nové pravidlá nastavené cudzou osobou (učiteľkou), zvyknúť si na nové prostredie, veľký kolektív neznámych detí a v neposlednom rade byť odlúčený od rodičov. Mnoho začínajúcich škôlkárov túto zmenu vzdorovito odmieta a prvé dni, či dokonca týždne sa nesú v znamení ranných hysterických scén. Ako tieto srdcervúce stavy vašich malých protestantov čo najúčinnejšie eliminovať? V prvom rade sa treba na túto fázu vašich životov pripraviť. Duševne sa vyrovnať s novou situáciou musia nielen samotné deti, ale v prvom rade ich rodičia. Ak totiž dieťa vycíti zo svojho rodiča neistotu, obavy z odlúčenia, bude jeho pocity kopírovať a len sa utvrdí v tom, že škôlka je niečo, čoho sa treba báť.

Šťastní s mamou i bez mamy

Základom je teda zvykať si na vzájomné odlúčenie. Pomaly a postupne. Zverujte na krátky čas svoje dieťa niekomu, komu dôverujete (príbuznému, susedke…) a privykajte ho na spoločnosť iných ľudí bez vašej prítomnosti. Ideálne je, ak vaše dieťa trávi čas s rovesníkmi, v rámci ktorého sa priúča akceptovať iné deti. Osvojuje si komunikáciu s nimi, zapája sa do spoločných hier a dokáže sa podeliť o svoje hračky. Takto adaptované dieťa sa jednoduchšie začlení do kolektívu v škôlke a bude ľahšie vychádzať s inými deťmi. Významným akceptačným momentom je odbúranie neistoty.

Zažeňte obavy do kúta

Každý človek, nielen dieťa, má prirodzené obavy z neznámeho. Pokúste sa ich preto čo najviac eliminovať a s dieťaťom dostatočne komunikujte. Hovorte mu o škôlke, o pani učiteľke a o hrách, ktoré ho čakajú s inými deťmi. O škôlke rozprávajte výlučne pozitívne, avšak držte sa reálnych rozmerov, aby dieťa následne nebolo sklamané a nepovažovalo vás za klamárov. Ideálne je, ak dieťa vopred zoznámite aj s prostredím. Prejdite sa s ním po areáli škôlky a ukážte mu, ako vyzerá to miesto, o ktorom mu toľko hovoríte a kam bude pravidelne chodiť. Veríme, že dôkladná psychická pripravenosť vás a vašich detí premení novú škôlkovú etapu na dni plné radostí a minimálnych starostí.

Tento obsah vám prináša poisťovňa KOOPERATIVA.