Potrebujete si čo i len na chvíľu odbehnúť z domu, prípadne sa vzdialiť z izby a vaše dieťa spustí hlasný, priam srdcervúci krik? Presne takto sa prejavuje tzv. separačná úzkosť – obdobie, ktoré je vo vývine dieťaťa úplne prirodzené a časom samo odznie. Viete, ako ho čo najlepšie zvládnuť?

Od mamičky ani na krok!

Plač, krik a zúfalá hystéria v momente ako odídete vášmu dieťaťu zo zorného uhla. Je pritom úplne jedno, či opustíte brány vášho domu alebo sa len vzdialite do vedľajšej miestnosti. Pocit odlúčenia je pre malé batoľa veľmi skľučujúci a svoje utrpenie dáva svojmu okoliu aj patrične najavo. V jeho malej detskej hlávke sa odohráva skutočná emočná vojna: stredobod jeho vesmíru – mamička – nie je pri ňom. Dieťa netuší, kam zmizla, ani kedy sa vráti, aj keď sa mu jej odchod snažíte vysvetliť. Žiadne dôvody, ani časové hranice však detský protest nezmiernia. Toto obdobie je mimoriadne náročné nielen pre dieťa, ale najmä pre jeho matku, ako aj celú rodinu či blízke okolie.

Je to len obdobie

Môžete zostať pokojná. Aj keď je toto obdobie psychicky veľmi náročné, vedzte, že sa s ním potýka väčšina malých detí a ich mamičiek. Separačná úzkosť je totiž obdobím prirodzeného vývinu ľudskej osobnosti. Prichádza zhruba v deviatom mesiaci života dieťaťa, pričom dĺžka a intenzita jeho trvania je individuálna. Kým jedno dieťa prežíva čas prvotného odlúčenia od matky mierne, iné môže vykazovať naozaj ťažkú formu úzkosti, prejavujúcu sa dlhodobým plačom až hystériou. Častokrát je situácia takmer neúnosná a matka, ako aj zbytok rodiny, pociťujú totálne zúfalstvo. Snažte sa však zostať nad vecou – majte na pamäti, že toto obdobie zakrátko pominie a vaše dieťa vás časom bude potrebovať čoraz menej a menej. Obrňte sa preto trpezlivosťou a pokúste sa užívať si spoločné chvíle tohto výnimočného citového puta.

Ako zmierniť prejavy separačnej úzkosti?

Prejavy sprevádzané záchvatmi kriku a plaču môžete do určitej miery eliminovať, a to postupným privykaním, resp. odvykaním si dieťaťa od vašej bezprostrednej prítomnosti. Treba však postupovať pomaly a opatrne. Svojho drobca na obdobie vášho odchodu vopred pripravte. Oznámte mu, že sa vzdialite, a že sa samozrejme aj vrátite. Tvárte sa však vyrovnane a veselo, aby malo dieťa pocit, že nič prevratné a zlé sa nekoná. Je dôležité, aby dieťatko v prvých „skúškach“ odlúčenia zostávalo v známom prostredí (ideálne doma) a s osobou, ktorú dobre pozná a má ju rado. Neznáme prostredie a cudzí ľudia by totiž jeho úzkosť mohli výrazne prehĺbiť. Mnoho rodičov volí techniku takzvaného náhleho vytratenia, aby si to dieťa ani nevšimlo. Takýto prístup je však viac na škodu, než na úžitok a v dieťati spúšťa pocit neistoty. Zostáva bojazlivé a ostražité, pretože nikdy nevie, kedy sa mu jeho najbližší znovu stratia. Rozlúčka, aj keď spočiatku sprevádzaná plačom, je preto veľmi dôležitá. Ak sa drobec presvedčí, že sa mu mamička nakoniec vráti, presne tak, ako mu to sľúbila, vzrastie v ňom pocit dôvery a pocit úzkosti sa začne postupne vytrácať.  

Každé dieťa je však individuálna bytosť s odlišnou osobnosťou a emocionálnou vyspelosťou. Ak máte pocit, že separačná úzkosť u vášho drobčeka trvá akosi pridlho a jej prejavy zachádzajú do extrému, neváhajte sa poradiť s detských psychológom.

Tento obsah vám prináša poisťovňa KOOPERATIVA.