Olympionička a bronzová medailistka z majstrovstiev sveta vo freestyle lyžovaní, sympatická Zuzka Stromková, má aktuálne jasno v tom, čomu sa bude venovať v najbližších rokoch. Už onedlho sa stane po prvýkrát mamou a tomuto krásnemu poslaniu sa chce venovať na 100%. Svoju športovú kariéru ešte nevešia na klinec. Avšak pre istotu už myslí aj na to, čo príde, keď raz prestane aktívne súťažiť. Viac o svojom výhľade do budúcnosti prezrádza v našom rozhovore.  

Ktoré z vašich športových úspechov považujete osobne za tie naj? 

Mám radosť zo všetkého, čo mi prišlo do cesty. Pre mňa to nie sú len pódiové umiestnenia zo svetových súťaží, ktoré si samozrejme vážim, ale napríklad aj pozvánka na olympijské hry či X Games, súťaž v extrémnych športoch, kde sa v mojej freestyle disciplíne dostane len 6 ľudí z celého sveta. Potešila ma aj pozvánka na podujatie pre lyžiarky a snowboardistky z celého sveta Nine Queens či lyžiarsky filmový projekt v Japonsku, ktorý sa nám podarilo uskutočniť minulý rok.

Čo vidíte, keď si predstavíte svoju najbližšiu budúcnosť?

Tie najväčšie sny som si v lyžovaní už splnila. Aj keď je pravda, že mám v hlave ešte pár projektov, ktoré som zatiaľ nezrealizovala a cieľov, kam by som sa chcela dostať. V budúcnosti sa to všetko uvidí. Teraz sa však chcem naplno venovať iným príjemným povinnostiam, ktoré ma čakajú, keďže bude zo mňa o pár mesiacov mama. Tešíme sa s priateľom na naše bábätko a na to, že budeme ako rodina spolu tráviť viac času v okolí Liptova, kde je môj domov a kde to milujem. Som si istá, že sa mi môj život vyvíja presne tak, ako má.

Ruku na srdce, predsa len, ste aktívna športovkyňa… Nemáte tak trochu obavy z toho, ako sa zaradíte do profesionálneho života, keď sa raz rozhodnete skĺbiť mamičkovské radosti a povinnosti s prácou?   

Nebojím sa toho. Verím, že keď sa niečomu oddám a nebude mi chýbať nadšenie, nájdem sa v pracovnej oblasti, ktorá ma bude napĺňať tak ako doteraz akrobatické lyžovanie. A aj keď raz v budúcnosti už lyžovanie nebudem robiť na profesionálnej úrovni, určite s tým neskončím. Množstvo skúseností, ktoré som nadobudla popri svojej kariére, by som chcela posunúť ďalej. Verím, že tak budem môcť byť užitočná mladším generáciám lyžiarov, ale aj trénerom, ktorí budú vychovávať mládež na Slovensku. Navyše, mám vyštudovanú fotografiu a táto oblasť ma tiež veľmi napĺňa. Preto si viem svoju budúcnosť predstaviť aj ako fotografka. Mám teda plán, čo budem robiť, keď prestanem aktívne lyžovať.

Stihli ste popri aktívnej kariére lyžiarky nabrať v týchto sférach už aj praktické skúsenosti?

Áno, som človek, ktorý myslí ďalej do dopredu. A myslím, že takto nastavený by mal byť každý profesionálny športovec, pretože obdobie našej vrcholovej kariéry je limitované. Nedávno som absolvovala kurz trénera freestyle lyžovania. V minulosti som sa podieľala aj na spoluorganizácii detských zimných a letných campov MOVE UP, ktoré spájajú lyžovanie a zlepšovanie sa v angličtine. Tam som strávila veľa času s mladými, naučila sa štýlu práce s nimi. Čiže toto sú také moje istoty, že v budúcnosti pre mňa nebude oblasť couchovania úplne neznámou. A čo sa týka potenciálnej dráhy fotografky… Ako freestyle lyžiarka si so sebou všade beriem aj fotoaparát, ktorý aktívne využívam aj v spolupráci s profi produkčnými a umelcami. Takže priebežne si udržiavam „kondíciu“ aj v tejto oblasti.

Poďme opäť na sneh. Čo je pre vás a pri vašom športe najdôležitejšie, aby ste sa spustili z rampy s istotou, že všetko dopadne OK?

Myslím, že pre mňa je to istota a dôvera v samu seba. Nielen v to, že mám daný trik dostatočne natrénovaný, ale aj v to, že si dokážem veriť a odhadnúť rýchlosť, načasovať dobre skok, urobiť trik vo vzduchu, chytiť lyže a ustáť dopad. Keď toto všetko spojím, mám istotu a dobrý pocit z dobre vykonanej práce.

Pamätáte si ten moment, keď ste sami sebe povedali: „Bude zo mňa olympijská športovkyňa“?

Nikdy som neplánovala byť profesionálnou lyžiarkou. Od malička som lyžovala rekreačne a až v 13 rokoch, keď som sa dala intenzívnejšie na freestyle, som začala chodiť na svah v každej voľnej chvíli a premýšľala o trikoch či prekážkach všade, kdekoľvek som sa pohla. Freestyle bol zrazu súčasťou môjho života. Najskôr som začala obchádzať lokálne súťaže a neskôr začala jazdiť do zahraničia, kde sa mi začalo na súťažiach dariť podobne ako u nás. A to ma nakoplo, že som sa rozhodla vydať smerom väčších, svetových pretekov a stala sa reprezentantkou Slovenska.

Čo by ste odporučili mladým ľuďom, ktorí sledujú vašu dráhu a chceli by na lyžiach či snowboarde niečo dosiahnuť?

Je fajn nájsť si vo svojom okolí niekoho, s kým vás to bude baviť a kto vás môže motivovať a posúvať vaše hranice stále o niečo vyššie. Netreba robiť veci za každú cenu, ale ísť na to postupne. A hlavne nevzdávať sa a skúšať to ďalej.

V dnešnej dobe je náročné motivovať deti k športu. Čo by podľa vás mohlo v tomto pomôcť?

Áno, myslím, že deti je dnes veľmi ťažké niečím zaujať. No existuje veľa druhov aktivít, ktoré ich bavia. A na to sa treba zamerať, keď ich chcete motivovať k pohybu vo voľnom čase. Môj názor je, že keby mali deti napr. viac kreatívnych športovísk okolo svojich domovov, mohli si vziať so sebou do školy skateboard či poskákať cez prestávku na trampolíne, mohlo by to byť pre ne inšpiratívne.

Ako zvládate udržiavať svoju fyzickú aj psychickú kondíciu?

Učila som sa to dlho a až po niekoľkých rokoch som dokázala poriadne odhadnúť svoje telo a psychiku. Niekedy to nie je jednoduché. Obzvlášť, keď je na horách slnko niekoľko dní po sebe a sú teda ideálne podmienky pre freestyle tréning, je niekedy náročné premôcť sa a nejsť trénovať každý deň. Psychicky je to náročné väčšinou po zraneniach či letnej sezóne, keď sa treba po dlhšom období vrátiť na svah, dostať sa späť do skvelej formy alebo si uvedomiť nový pohyb.

Šport je o posúvaní svojich limitov. Ako často musíte prekonávať samu seba v osobnom živote?

Je to výzva ako všetko ostatné. Osobne však verím tomu, že ak si človek niečo vytýči a naplánuje, jedného dňa to k nemu príde. Samozrejme, len vtedy, keď to veľmi chce a niečo pre to aj aktívne robí. No myslím, že v živote je najdôležitejší balans, nie len neustále prekonávanie svojich limitov. Niekedy, a pri šport obzvlášť, musí ísť človek na istotu. Byť 100-percentne pripravený. Ale výsledok sa nemusí vydariť podľa vašich predstáv. V tomto prípade aspoň viete, že ste vydali zo seba maximum.