Majetok Život

Iný kraj, iný mrav: Aké sú Vianoce na Slovensku?

Vianoce na Slovensku

Každý región našej krajiny je typický nielen vlastným krojom, nárečím, jedlom, ale najmä zvykmi so zaujímavou históriou. Hoci sú mnohé vianočné zvyky na Slovensku rovnaké, predsa sa nájde niečo, vďaka čomu sú Vianoce v krajoch jedinečné.

Oblátky na celom Slovensku

Vedeli ste, že oblátky patria k štedrovečernému stolu vo všetkých kútoch Slovenska? Sú totiž symbolom hostie, tela Kristovho, ktoré má všetkých pri stole spájať s kresťanskou podstatou Vianoc. Na západe ich pôvodne piekli učitelia, jedli sa s cesnakom, ktorý mal chrániť pred zlými silami, alebo s medom, ktorý mal dodať ľuďom dobrotu. Na strednom Slovensku sa oblátky tiež jedia s medom a ovocím z jednej šupky (napríklad jablko), ktorá má spájať rodinu počas roka.

Západ: Kapusta aj halászlé

Špecialitou západného Slovenska sú vianočné polievky. Takmer na každom stole nájdete čosi iné – od kapustnice na viac spôsobov, strukové polievky až po halászlé, najmä v okolí Bratislavy, Nitry a Levíc. Čo sa týka hlavného chodu, západniari sú verní rybe so zemiakovo – majonézovým šalátom. V Bratislave šalát niekedy vymenia za opekané zemiaky. To, čo však na západe nesmie chýbať, sú medovníky, pečené čím skôr, aby boli do Vianoc mäkké. Jednou zo zaujímavých štedrovečerných tradícií je krájanie jablka. Ak má jadrovník tvar hviezdy, rodina bude zdravá celý rok.

Stred: Rezne, kapustnica a bosá večera

Vianočné zvyky na strednom Slovensku sú naozaj rozmanité. Aj tu sa večera začína modlitbou a oblátkami, no pridávajú ešte jeden milý zvyk – každý pri stole dostane na čelo medový krížik pre ochranu a zdravie. Súčasťou večere je v mnohých regiónoch kapustnica s hríbmi, na Orave aj s údenou rybou a opečenou cibuľkou. Hlavný chod sa od západného Slovenska líši. Tu namiesto ryby podávajú rezne, v okolí Martina aj pečenú hus a zemiakový šalát a na Kysuciach je večera dokonca úplne bez mäsa. Štedrovečerná večera na strednom Slovensku sa nesie v duchu tradícií, kedy na znak blahobytu skrývajú pod obrus peniaze, pre súdržnosť rodiny zväzujú nohy stola reťazou a na Orave si za stôl sadajú bosí s jednou nohou vyloženou na sekere. To ich malo chrániť pred chorobou.

Východ: Bobaľky, pirohy a Vianoce na Troch kráľov

Zo všetkých kútov Slovenska je práve východ krajiny najviac oddaný tradíciám. Okrem oblátok s medom a spoločnej modlitby je zvykom zajesť pred hlavným chodom kúsok chleba so soľou. Vianočná kapustnica je na východe pripravovaná s pretlakom, ryžou a hubami, v okolí Starej Ľubovne sa zvykne jedávať zas šošovicová alebo fazuľová polievka. Hlavný chod má viacero prevedení – niekde sa jedávajú pirohy s prívarkom, v okolí Rožňavy je na vianočnom stole morka alebo zajac. Ako posledné, ešte pred koláčmi, sú tradíciou najmä na Zemplíne „bobaľky“ alebo opekance s makom, kapustou alebo tvarohom.

Vianoce na východe Slovenska sú úzko späté s vierou. Ľudia tu si zvyknutí striktne dodržiavať adventný pôst a aj ráno na Štedrý deň vinšovať susedom požehnané sviatky. Na severovýchode je ešte jedna vianočná zvláštnosť – Rusíni sa riadia juliánskym kalendárom a  Vianoce oslavujú až na Troch kráľov.

Vianočné zvyky sú v každom kúte Slovenska iné. Napríklad vedeli ste, že na Zemplíne zvyknú aspoň jednému členovi rodiny priviazať nohy o stôl? Má to symbolizovať súdržnosť rodiny a vzájomnú podporu. Vo Zvolene a na Kysuciach zas večerajú po tme, len pri svetle sviečok, v mnohých rodinách tiež nesmie chýbať tanier navyše pre pocestného. V dnešných dňoch je jednou z tradícií aj návšteva rodiny spojená s cestou z jedného kúta Slovenska do druhého.

Nech sú vaše Vianoce kdekoľvek, prežite ich s láskou a svojimi blízkymi.

Tento obsah vám prináša poisťovňa KOOPERATIVA.

ZISTITE VIAC

Pridať komentár